Kategória: Aktuality

 Aktuálne máme v Gagarinke výstavu Objavil som kód Paľa Nadabulu Bradovku a jeho hostí Laca Terena, Jozefa Danglára Gertliho a Stanislava Stankociho. Pár otázok o vzniku diel a ich “kóde” sme sa spýtali hlavnej hviezdy výstavy, originálneho designéra Paľa Bradovku.

foto: Juraj Bartoš

Na výstave v Gagarinke vystavuješ drevené designové objekty vytvorené autorskou technikou – ako ju voláš a kde to celé začalo? Viem o Tebe, že si vymýšľaš celé nové svety a objektom dávaš zaujímavé názvy…

 

Technické myslenie je u nás rodinné dedičstvo. Otec a brat sú stavbári a mamin strýko Jóžibáči Kalas vyrábal lyže, sánky, hokejky, kajaky. Vo svojom čase bol výrobcom európskeho formátu. Žiaľ, povojnový vývoj to nešťastne zmenil. 

 

Po škole sme otcom založili firmu, ktorá robila betónové prvky pre architektúru. Vo svete bola vtedy renesancia betónu a rozhľadení architekti hľadali niekoho, kto je schopný vyrábať atypické prvky. V obchodoch už boli dobré stroje a väčší výber obrábacích kotúčov. Ja som vtedy objavil kotúč na obrábanie dreva do uhľovej brúsky, a tým to začalo…

 

Nadchla ma efektivita a agresivita kotúča, ktorý za pár hodín zvládol niekoľkodňovú drinu a aj povrch, ktorý zanechával, mal pekný vzhľad. Tak som začal intenzívne pracovať s drevom, začali sa “kotiť” nápady. Vtedy bola moja práca veľmi organická. Prvé diela, ktoré som vytvoril,  boli trilobiti. Neskôr sa systém rozrastal na praveký zverinec neobjavených druhov krížovcov, rotáčov, rebráčov a stavovcov.

 

Robil som ich z odrezkov a stolárskeho odpadu, tak som musel vyriešiť, ako tie malé kúsky pospájať. Vznikali systémy lepenia, hoblovania v uhloch a do uhlov. Kde nebolo možné lepiť stolárskymi svorkami, tam som používal vruty do dreva. Tie neskôr museli preč a nahradil som ich drevenými kolíkmi. Bolo to však nestabilné, drevo schlo a občas sa niečo zlomilo, musel som vymyslieť lepší spôsob… Nápad prišiel v Írsku, kde som robil pre nábytkársku firmu. Vyrábali sme viktoriánsky nábytok. Získal som odpad z kvalitnej preglejky, exotického dreva a spoznal som výhody rezu čapovacou pílou. To je základ techniky tvarovania ťahadlom  – tak znie oficiálny názov môjho patentu – občas to nejako premenujem pri víne aby to vyzeralo dramatickejšie.

 

Na škole si maľoval, potom si roky žil v zahraničí, teraz robíš s drevom. Čo ťa na ňom fascinuje natoľko, že tvoríš už iba z neho?

Študoval som monumentálnu maľbu, ale nezmyselné obmedzenia nás nútili inklinovať k zakázanému. U mňa to bola abstraktná maľba. A hlavne akrylová maľba, tá je dnes veľmi používaná, ale za našich čias sme si farby pokútne zháňali a doma vyrábali, miešali a experimentovali. Po 89. prišla zmena a bola veľká, tak sa bolo treba uživiť. Drevo je stále dostupný materiál. Mal som v pláne robiť aj z iných materiálov, ale zatiaľ to mám v konceptoch a vizualizáciách, možno časom…

 

Objekty na výstave Objavil som kód sú funkčné, lampa, stolička, kabelka; je pre Teba dôležité, že ich ľudia používajú? Nezdá sa mi, že by to boli muzeálne objekty…

Áno, cítim to tak pri dielach, ktoré niekto vlastní a má k nim vzťah. Zrejme tie veci na chvíľu ožívajú; ale nebudem sa brániť, keby ich chcel niekto prepašovať do galérie či múzea.

 

Žiješ v Rožnave, v časti Nadabula. Máš pocit, že je umenie v Rožnave pre ľudí dôležité? Aký je ohlas na tvoje diela doma?

Som  vidiečan, Nadabulčan. Umenie nie je chlieb, ale na tak malé mesto je zaujímavé, že má mne blízky vkus. Napríklad na výstavy podľa “ľudového” vkusu prišlo mimoriadne málo ľudí, na rozdiel od divácky náročných výstav v rámci cyklu Rožnavských radiál. Práce, ktoré som spravil a prezentoval zrejme ľudí zabávajú. Netreba k nim komentár, dokážu komunikovať samé.

 

“Kabelka”

 

Posledná otázka – čo by si chcel v najbližšej dobe zrealizovať, máš nejaký umelecký alebo mimoumelecký sen, túžbu, plán?

lampa “Lightwood”

Minulý štvrtok sme sa vypravili na výlet do Viedne, kde sa práve otvárali výstavy Mesiaca Fotografie v nedávno zrekoštruovanej Ankerbrot-fabrik. Fabrické budovy boli ešte pred piatimi rokmi opustenými halami a hangármi, avšak s veľkým potenciálom a ľahkou dostupnosťou z centra mesta. A kedže Viedenčania staré továrne milujú, dnes je Brotfabrik na Absbergasse centrom umenia a kultúry. Vznikli tu viaceré ateliéry a otvorili tu pobočky známe Viedenské galérie ako Gallery Ernst Hilger, Anzenberger Gallery či projekt OstLicht. 

Okrem galérií tu nájdete aj ateliéry, ktoré otvárajú svoje dvere počas vernisáží a návštevníci môžu s umelcami diskutovať. Atelier 10 alebo Vor Anker ponúkajú umelcom možnosť pracovať priamo v Brotfabrik.

Hlavným cieľom našej návštevy bola galéria Schauraum 11/nullnull projektu Kunstnetzwerk, ktorý funguje už niekoľko rokov v Kremsi a od 2010 aj v Brotfabrik. V novembri tu vystavujú traja umelci z Bratislavy na výstave s názvom Miletičova Market.

Anton Podstráský, najstarší z nich, celý život mapoval Bratislavské trhovisko s jeho typickými postavami a tu sa s ním zoznámili aj slovák Miro Miklás a Ir Andy Hillard, obaja tiež fotografi. Výstava Market tak mapuje ich odlišné pohľady na Miletičovu minulosti a súčasnosti. Nejde im ani tak o sociálnu kritiku, ako sa občas na výstave pýtali Viedenčania, ale skôr o záznam mikrosveta trhoviska, tak ako ho poznáme už od detstva a ktoré už dlho trvať v súčasnej podobe nebude. Mení sa nielen tovar a obchodníci, ale aj jeho subkultúra je postupne viac a viac vytláčaná na okraj mesta. Aj preto Andy Hillard a najmä Miro Miklás zachytávajú pre budúcnosť tú jej dnešnú podobu. Robia to s humor sebe vlastným, ktorý nepostrádal ani dnes už nežijúci Podstráský. Svadobné fotenie na trhovisku, deti trhovníkov tráviace tu časť života a nechýba ani nejaký ten pohárik domáceho. Na vernisáži sa aspoň na fotografii zúčastnil aj Ikači, známa to postava slovenských vernisáží a občerstvenie pripravila Mirova manželka priamo zo surovín z trhoviska – šmírkás z Bryndze, cesnaková nátierka a víno z Jura – na výrobcu si rakúšania masovo pýtali kontakt a nesmierne si pochvaľovali.

Napriek intímnemu priestoru galérie sa nám výstava veľmi páčila a aj prieskum ateliérových a ostatných galerijných priestorov Brotfabrik stál za to.  Bratislavčania prišli v hojom počte a užívali si tentokrát viedenský vernisážový večer. Zostáva len dodať ” kiež by bolo aj v Bratislave viac takto využitých starých fabrík!”.

http://www.kunstnetzwerk.org/index.php?sec=83

text a foto: Juliana Mrvová

Jedna z kurátoriek Galérie Gagarinka sa na konci októbra vypravila do Talianskeho Janova otvoriť výstavu Putovanie-pamäťou-fotografie v prestížnom priestore Sala Dogana v Dóžacom paláci Janova.

V hlavnom výstavom priestore Palazzo Ducale je aktuálne veľká výstava mexickej maliarky Fridy Kahlo a jej manžela Diega Rivery, a hneď o dvere vedľa vystavujú traja slováci – mladí talentovaní autori Adam Šakový a Milan Vagač, ktorých ešte budete mať príležitosť vidieť aj u nás v Gagarinke, a umelkyňa a kurátorka Juliana Mrvová.

Janov je známy nielen ako dôležitý taliansky prístav a rodisko moreplavca Krištofa Kolumba, ale preslávil sa aj daľším rodákom – architektom Renzom Pianom. Piano daroval svojmu mestu kompletnú rekonštrukciu starého prístavu – Porto Antico s vyhliadkovým výťahom a biosférickou guľou obsahujúcou zbierku papradí.

Za architektúrou sme sa vybrali aj do Benátok, kde sa až do 23. novembra koná Bienále Architektúry 2014. Ak si chcete predĺžiť babie leto, Benátky sú tým ideálnym miestom. V prekrásnych záhradách Giardini  sú umiestnené národné pavilóny a v tom Československom vystavuje aj slovenský autor Tomáš Džadoň. V Arsenale je zas nesmierne zaujímavá výstava o mieste Talianska v dejinách a súčastnosti architektúry v kurátorskej koncepcii Rem Koolhaasa s názvom Monditalia.

Benátske Bienále Architektúry Fundamentals:

miesto: Giardini a Arsenale, Benátky, trvanie: 7.6.-23.11.2014

http://www.labiennale.org/en/architecture/index.html

Putovanie – pamäťou – fotografie:

miesto: Sala Dogana, Palazzo Ducale, Janov, trvanie 30.10. – 16.11. 2014

http://www.palazzoducale.genova.it/wandering-trought-the-memory-of-photography/

fotografie z výstavy Putovanie _ pamäťou – fotografie fotil Adam Šakový:

V reportáži Ružinovskej televízie hovorí o výstave Objavil som kód – Pavol Bradovka & hostia (Jozef Danglár Gertli, Stanislav Stankoci, Laco Teren) jej kurátorka Silvia L. Čúzyová a umelec a designér Pavol Bradovka:

minutáž 6.28 – 8.29. http://www.tvr.sk/tvprogram/ruzinovske-spravy/ruzinovske-spravy/2014-10-31-173000

 Na portáli infoRožňava zas o autorovi hovorí Noro Lacko, spolutvorca projektu Rožňavské Radiály ako aj našej výstavy:

http://www.inforoznava.sk/kultura-a-relax/pavol-bradovka-objavil-som-kod

Výstavu si môžete pozrieť až do 30. novembra.

Koncom októbra otvorili v Galéria Gagarinka za účasti niekoľkých desiatok hostí slávnostnou vernisážou výstavu s názvom Objavil som kód. Verejnosti je prístupná až do 30. novembra.

Diela umelca, dizajnéra a technologického inovátora Pavla Bradovku a jeho hostí: karikaturistu Jozefa Danglára Gertliho, vizuálneho umelca a dizajnéra profesora Stanislava Stankociho a všestranného umelca a maliara Laca Terena uviedla kurátorka výstavy Silvia Čuzyová. „V rámci série výstav Rožňavské radiály 2 sme tentokrát vyviezli z pomyselnej periférie do centra, aktuálnu tvorbu neprehliadnuteľnej osobnosti rožňavskej umeleckej scény Paľa Bradovku. Bratislavská odborná i laická verejnosť má príležitosť vidieť nielen unikátnu výstavu, ale na vernisáži mohla byť svedkom opätovného stretnutia jeho spolužiakov, priateľov a sympatizantov spomedzi umelcov, hercov, teoretikov a ďalších,” povedala Čuzyová.

Pavol Bradovka je súputník a nezabudnuteľný spoločník celej generácie dnes už zrelých výtvarníkov. Dlhé roky tvorí v oblasti voľného umenia (maľba, plastika), interiérových a exteriérových realizácií a najmä originálneho autorského dizajnu. Žil a tvoril v zahraničí a následne sa vrátil do rodnej Rožňavy – Nadabuly, kde trochu v závetrí a mimo tepny hlavných kultúrno-spoločenských prevádzok, rozvíja svoju autentickú „Artificial nature“. Technicky zdatný tvorca húževnato experimentuje a realizuje svoje dobrodružné vízie v rôznom materiáli. Aktuálne dominuje drevo. Technologickú funkčnosť kombinuje s precíznosťou spracovania a mimoriadnou estetickou pôsobivosťou.

V poradí už štvrtú výstavu v priestoroch novootvorenej Galérie Gagarinka spoluorganizuje OZ Babie leto. Je súčasťou projektu Rožnavské radiály 2, finančne podporená MK SR. Projekt ďalej podporujú: Banícke múzeum v Rožňave, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, OZ Mnémosyné, OZ Prvého mája, OZ Otvor dvor a mediálni partneri.

Názov výstavy:                                     OBJAVIL SOM KÓD

Výstava prístupná pre verejnosť:         25. október – 30. november 2014

Miesto:                                                Galéria Gagarinka, Gagrinova ul., Bratislava – Ružinov

Otváracie hodiny:                              Streda – piatok: 16.00 – 18.00

                                                            Sobota – nedeľa: 13.00 – 18.00

Kontakt:                                              gagarinka@gagarinka.sk

                                                            www.galeria.gagarinka.sk

Pre návštevníkov: Galéria Gagarinka sa nachádza v Prievoze na Gagarinovej ulice oproti obchodu Lidl, kde je aj možnosť parkovania.
MHD: Doprava trolejbusom, zastávka Brodná pred novostavbou Gagarinka, linky 201, 202, 208

O galérii:
Galéria Gagarinka je súkromná galéria zameraná na progresívne súčasné umenie a dizajn. Bola založená v roku 2013 a od septembra 2014 sa odbornej i laickej verejnosti predstavuje s novým aktualizovaným programom, v unikátnych výstavných priestoroch v Bratislave – Prievoze. Ťažiskom výstavnej činnosti galérie sú krátkodobé, tematické, skupinové výstavy mladšej a strednej generácie umelcov zo slovenského kontextu, s presahmi do Čiech a zahraničia. Koncepčné zameranie galérie má primárne za cieľ podporiť vnímanie sveta výtvarného umenia a podávať obraz súčasnej výtvarnej scény v jej celku, prostredníctvom prirodzenej integrácie tzv. voľného umenia – maľby, kresby, grafiky, objektu a inštalácie, videoartu, konceptuálneho umenia, spolu s autorskou a dokumentárnou fotografiou, produkt dizajnom, grafickým dizajnom a špecifickými artefaktmi na hraniciach interpretačných rámcov. Kritériom pre výber a výstavnú prezentáciu diel je ich umelecká kvalita a tvorivý zámer kurátoriek, ktoré v rámci odbornej selekcie, radenia diel do tematických celkov a snahy o kreatívne popieranie obligátnych väzieb, vyberajú zaujímavé, inovatívne a investične potenciálne diela.

Tešíme sa na Vás v priestoroch Galérie Gagarinka!

Počas výstavy Pavol Bradovka & hostia sa konajú mnohé zaujímavé galerijné podujatia. Z bohatej ponuky sme pre Vás vybrali:

Laco Teren, ktorý je hosťom na aktuálnej výstave v Gagarinke, vystavuje tiež do 11. novembra v Oravskej Galérii v Dolnom Kubíne.
LACO TEREN
Poď už domov, Odyseus
Termín: 4. 9. – 9. 11. 2014
Miesto: Oravská galéria Dolný Kubín, Župný dom, Veľká výstavná sieň
Kurátorka výstavy: Eva Ľuptáková

Viac informácií nájdete tu:http://www.oravskagaleria.sk/velka_vystavna_sien.html

Milan Houser, ktorý bol u nás prítomný na predchádzajúcej výstave Vesmír & co aktuálne vystavuje v UFFO – Spoločenskom centre Trutnovska v Trutnove až do 2.12. 2014.

http://uffo.cz/program/vystavy/2014/milan-houser/

Houserovu predchádzajúcu výstavu, z ktorej bolo dielo vystavené aj u nás, si môžete prezrieť na stránke Brnenského TIC:

http://ticbrno.cz/en/node/929

V mesiaci november sa tiež tradične konajú dva festivaly súčasného umenia.

Festival OFF je zameraný na mladých tvorcov, prebieha celý mesiac v Pisztoryho paláci v Bratislave a jeho program nájdete tu:

http://www.offfestival.sk/program

KDE : Pisztory Palác, Štefánikova 25 GPS: 48.152372, 17.10647
KEDY : 07. 11. – 21. 11. 2014

Mesiac fotografie je dlhoročným fotografickým podujatím, ktoré sa odohráva po celej Európe práve v novembri a prezentuje aj zavedené mená súčasnej fotografie. Program festivalu tu: http://2014.mesiacfotografie.sk/65/program.html

Na Viedenskom mesiaci fotografie v Anker Brootfabrik – novom centre pre súčasné umenie, sa uskutoční aj výstava zaujímavých slovenských fotografov. Legendárneho Antona Podstráskeho doplní Mirko Miklás a dlhodobo na Slovensku žijúci Ír Andrew Hillard, známy aj ako hudobník Frank Vinter.

http://www.kunstnetzwerk.org/

Výstava Vesmír & co zaujala aj redaktorov slovenskej televízie. Pripravili príspevok z vernisáže, ktorý bol odvysielaný v hlavných správach RTVS dňa 1. októbra.
(Minutáž 9:35 – 11:30)
http://www.rtvs.sk/televizia/program/detail/4175/spravy-rtvs-o-12-00/archiv?date=01.10.2014

Redaktorke Ružinovskej televízie sa zas podarilo presvedčiť Pavla Prekopa spustiť SPACE RACE. Pozrite si príspevok z 19. septembra tu:
(Minutáž 6:08 – 8:09)
http://www.tvr.sk/tvprogram/ruzinovske-spravy/ruzinovske-spravy/2014-09-19-163000

Počas výstavy Vesmír sa diela Patrika Illa a Alexandry Stencel z ich spoločného projektu ILLOLA objavili aj na prestížnom Pražskom Design Bloku. Viac o ich sérii Secret Garden tu:
http://www.bratislavadesignweek.sk/illola/

Počas výstavy Vesmír prebehla zaujímavá prednáška fotografky Táni Hojčovej, ktorá predstavila svoju tvorbu týkajúcu sa vesmíru.

Táňa svoje rozprávanie rozdelila na viaceré témy ako fotografie mesiaca, slnka a hviezd,  atmosférické javy a obloha alebo ľudia pod slnkom. Dozvedeli sme sa, ako fotí zatmenia slnka a mesiaca, prečo rada lieta lietadlom a aj niečo o atmosférických javoch ako sú ružový Venušin pás či svietiace nočné mraky.Táňa rozpráva o oblohe s veľkou fascináciou a určite si dnes viacerí z prítomných spomenú na jej príbehy, keď vidia farebný západ slnka alebo v noci pozorujú súhvezdia.

Svoju prednášku ukončila fotografiou, na ktorej svetlá mesta svietia priamo na oblohu a pripomenula, že “kto svieti na oblohu, neuvidí na hviezdy”. Lepšie je predsa pozerať sa hore ako stále iba na zem…”, dodala Táňa Hojčová.

Ďakujeme Táni za zaujímavé sobotné popoludnie 11. októbra.

Foto: Galéria Gagarinka